Dve zastávky na ceste k demokratickej kultúre

13.10.2023

Škola vonkoncom nie je svetom ani ním nesmie chcieť byť. Je skôr inštitúciou, ktorú kladieme medzi súkromnú sféru a svet, aby bol prechod medzi rodinou a svetom vôbec možný. Hannah Arendtová

Vážnou výzvou súčasnému i budúcemu vzdelávaniu je potreba kultivovať spôsobilosti, ktoré ľudia využívajú ako kompetentní občania a kompetentné občianky demokratickej krajiny. Jedným z riešení je vzdelávanie orientované na zdokonaľovanie myslenia a poznania v kontexte občianskeho života – v záujme kvality života súčasných aj budúcich dospelých, v záujme kvality verejnej správy a napokon so záujmom o udržateľnosť demokracie. Nejde iba o to, že sa v slovenských školách koncepčne nevyužívajú európske vzdelávacie nástroje, napríklad ten, ktorý má školákov a školáčky priviesť k rozvinutému demokratickému povedomiu a k záujmu o demokratické procesy a iniciatívy. Podstatnú časť odpovede na výzvu vzdelávaniu treba vidieť v čo najrýchlejšom učebnom a metodickom vybavení učiteľov a učiteliek. Bez náležitej pomoci a podpory nedokážu ovplyvniť ani vývoj kompetencií detí a mládeže, ani vývoj ich demokratického povedomia. Táto pomoc by mala byť komplexná a má sa zakladať na existujúcich, stále platných európskych dokumentoch.

K veci: demokratická kultúra má dve dimenzie – individuálnu a spoločenskú. U jednotlivca predstavuje rozsah poznania, kvalitu myslenia a rozhodovania sa vo verejnej sfére. Spoločensky videné – je to aktuálna úroveň kvality verejnej sféry, prípadne predstava o ideálnej demokratickej obci. Ak hovoríme o privádzaní detí a mládeže k rozvinutej demokratickej kultúre, mienime tým obe dimenzie – myslíme na rozvoj jednotlivca aj na rozvoj demokratickej obce. Veď kto iný bude na Slovensku o pár rokov zabezpečovať chod demokracie, ak nie aj aktuálni prváci v Čadci, druháci v Rožňave alebo tretiaci v Trebišove?

Udržateľnosť demokracie sa z podstatnej časti odvíja od miery a kvality kompetencií, ktoré treba využívať vo verejnej sfére, napríklad využívať dialóg ako spôsob riešenia problémov, rozumieť písaným zdrojom a využívať získané informácie, vystupovať na verejnosti a presviedčať publikum o správnosti zámeru, pripraviť úradnú sťažnosť a zúčastniť sa na verejnej diskusii o predmete sťažnosti, s porozumením počúvať politickú diskusiu, demokraticky riešiť problémy s dosahom na verejnú sféru, zaujímať odôvodnené stanoviská k otázkam verejnej sféry, zvládnuť pracovný pohovor v úlohe uchádzača o zamestnanie aj v úlohe zamestnávateľa a podobne. V kultivovanej činnosti ľudí sa má nachádzať celý súbor čiastkových "šikovností a bystrostí", ktoré majú títo ľudia uplatňovať vo verejnej sfére ako kompetentní občania či zorientované občianky. Cesta k rozvinutej demokratickej kultúre je dlhá, kľukatá a nekončí sa vysvedčením – je to celoživotný proces.

Zastavme sa preto pri dvoch prípravných situáciách – dvoch úsekoch cesty, ktorá žiakov a žiačky vedie k rozvinutej demokratickej kultúre. Ide o dva kroky vytvorené pre stredoškolskú mládež, pričom Situácia I reprezentuje iniciačný krok a Situácia II opisuje následný vstupný krok. Situácie I a II predchádzajú vlastnému učeniu sa, v tomto konkrétnom prípade ide o tvorbu a prezentáciu samostatného ústneho prejavu (slávnostný prejav človeka vo verejnej funkcii).

Situácia I

Porozprávajte, prečo sa niektorým žiačkam i žiakom v škole nedarí. Je to iba preto, že sa im nechce učiť? Pomenujte časté príčiny neúspechu v škole.

Súhlasíte s tvrdením, že v slovenských školách sa nerešpektujú špeciálne potreby žiačok a žiakov? Vychádzajte z vlastnej skúsenosti.

Metodický komentár k Situácii I

Situácia I predstavuje štart učebnej cesty a tá sa začína komunikáciou niečoho, čo je žiakom známe, čo majú zažité, na čo už môžu mať vytvorený predbežný názor. Komunikáciu možno realizovať frontálne, výhodné je udržať žiakov v živej komunikačnej výmene približne desať minút. Námety zo situácie možno ponúknuť aj ako domácu písomnú prácu.

Podstatou prvej situácie je vyvolávať záujem u žiakov, zabrániť vzniku obáv z komunikácie, napríklad vzniku strachu z trápnej chvíle, keď nevedia, čo majú povedať. Pokračovanie komunikácie možno dialogicky povzbudzovať: ak zaznie No to je keď sa niekto nevie naučiť dobre písať, možno reagovať zisťovacou protiotázkou: Dobre písať?.

Situácia reprezentuje skutočný rozhovor, v ktorom sa tematizuje skúsenosťou utvorené a ukotvené vedomie dieťaťa o svete i o sebe (seba-vedomie) – v tomto prípade vedomie o sociálnych perspektívach. Prvá úloha smeruje k perspektíve jednotlivca, druhá úloha k perspektíve spoločnosti. Počas situačnej komunikácie treba citlivo reagovať a sledovať, aby komunikácia neskĺzla do debaty o niektorom zo žiakov, ktorý má zlé známky. Aktivitu možno urobiť aj pomocou brainstormingu: Čo môže človeku zabrániť v učení?

Situácia II

Nachádza sa v školskom poriadku vašej školy takáto alebo podobná veta? Ako sa to dá zistiť aj bez porovnania s obsahom školského poriadku?

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemá právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám a na vytvorenie nevyhnutých podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.

Prečo je táto veta ukážkou diskriminácie? Odôvodnite svoju odpoveď.

Prečítajte si text a zistite tri informácie: Na aký problém upozorňujú tvorcovia iniciatívy v texte? Aké riešenie navrhujú? Aké zmeny očakávajú prijatím návrhu?

(Začiatok textu)

Európska iniciatíva občanov – Centrálny online systém na zber vyhlásení

Zameranie na špecifické poruchy učenia na úrovni EÚ

Cieľom tejto iniciatívy je uľahčiť osobám so špecifickými poruchami učenia (t. j. dyslexia, dyskalkúlia, dysgrafia) prístup k vzdelávaniu. Študenti s takouto poruchou majú pri štúdiu ťažkosti pre nedostatok vedomostí o tejto téme, absenciu primeraných študijných materiálov a nespravodlivé podmienky pri skúškach.

Hoci jednotlivé členské štáty sa touto otázkou zaoberajú, rozdiely v definíciách porúch učenia a odlišné metódy zisťovania a pomoci vytvárajú medzi jednotlivými krajinami priepasť. So študentmi sa teda môže v jednotlivých členských štátoch zaobchádzať rozdielne, a to by mohlo brániť ich právu na voľný pohyb zakotvenému v zmluvách a mať negatívny vplyv na ich vzdelávanie a integráciu do spoločnosti.

Týmto žiadame Komisiu, aby predložila návrh odporúčania Rady podľa článku 165 ods. 4 druhej zarážky ZFEÚ so spoločnými usmerneniami pre národné vlády o tom, ako zisťovať a riešiť poruchy učenia. Zlepšenie integrácie osôb s poruchami učenia do vzdelávacieho systému by bolo dôležitým krokom k zabezpečeniu spravodlivých príležitostí pre všetkých občanov EÚ.

(Európska občianska iniciatíva, ECI(2022)000008)

Vysvetlivky:

dyslexia – porucha čítania

dykalkúlia – porucha počítania

dysgrafia – porucha písania

integrácia – začleňovanie znevýhodnených osôb do istého spoločenstva

ZFEÚ – Zmluva o fungovaní Európskej únie, jedna z dvoch tzv. Rímskych zmlúv, spolu so Zmluvou o Európskej únii tvorí zakladajúce zmluvy Európskej únie.

(Koniec textu)

Metodický komentár k Situácii II

Situácia II nadväzuje na predchádzajúci krok – témou a kontextom.

Takáto alebo podobná veta sa v školskom poriadku nenachádza, každý školský poriadok zachytáva starostlivosť o žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a presnejšie opisuje, na čo majú takíto žiaci nárok. Školský poriadok zháňať netreba, význam vety je v rozpore s princípmi rovnosti.

Diskriminácia ako porušenie princípu rovnosti sa zakladá na rozlišovaní, ktoré ľudsky poškodzuje a právne znevýhodňuje postavenie jednotlivcov alebo sociálnych skupín – v tomto prípade sa princíp rovnosti obmedzuje na základe vývinovej poruchy.

Text si stačí prečítať potichu a selektívne – cielene hľadať informácie, ktoré sú odpoveďou na vopred známe otázky (kurzorické čítanie).

Vlastné učenie prebieha až v ďalšom kroku, prostredníctvom práce s textom, vysvetľovaním vzťahov, hľadaním a formulovaním relevantných dôvodov, písomnou prípravou na verejnú komunikáciu, samostatným prejavom k verejnosti, hodnotením prejavu.

Obe naznačené situácie poskytujú príležitosť, aby už v príprave na učenie sa vznikol výsledok, ktorý je hodný zaznamenania aj zachovania. Kým prvá situácia môže pomôcť pri vzniku nových krátkych či súvislejších textov (Ako sa Janovi darilo v škole – rozprávanie, Škola pomáha – malá úvaha o podpore v našej škole), druhá situácia umožňuje vytvoriť čitateľský záznam s diagramom a odpoveďami na otázky, ktoré sa k nemu viažu.

Očakávaným výsledkom kompletnej učebnej cesty je rozvoj demokratického občana, ktorý, citujúc z európskeho dokumentu, dokáže opísať špecifické obavy druhých ľudí a zdôvodniť, že všetky verejné inštitúcie by mali rešpektovať, chrániť a uplatňovať ľudské práva.

S filozofkou Hannah Arendtovou by určite nesúhlasil jej starší kolega John Dewey. Školu totiž nevnímal ako prípravu malého človeka na veľký svet, ale ako stelesnenie života, ktorý má dieťa viesť tak, ako ho vedie doma alebo v blízkom okolí. Dewey doslova napísal: Výchova je procesom života, a nie prípravou na budúci život.

Tak ako to je?

Autor textu: Karel Dvořák

Všetky citované dispozície boli definované a opísané kolektívom autorov pod vedením Dariny De Jaegher a sú ukotvené v Databáze deskriptorov kognície a sociálnej interakcie (DaCoSiDe).

Všetky práva vyhradené EDUAWEN EUROPE, s. r. o.

Zdroje:

ARENDTOVÁ, Hannah. 1994. Krize kultury. Čtyři cvičení z politické kultury. Praha : Mladá fronta. 160 s. ISBN 80-204-0424-4

DE JAEGHER, Darina – DVOŘÁK, Karel – ĎURIŠ, Boris – GREGOROVÁ, Ivana – HORNÁ, Dagmar, KRATOCHVÍL, Viliam – MNÍCHOVÁ, Jana – RYBÁROVÁ Monika. 2023. Referenčný rámec pre rozvoj európskej demokratickej kultúry. Bratislava : EDUAWEN EUROPE (v tlači)

DEWEY, John.1990. Moje pedagogické krédo. In Americká pragmatická pedagogika. John Dewey a jeho americkí nasledovníci. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 200 s. ISBN 80-04-20715-4

MISTRÍK, Jozef. 1996. Efektívne čítanie. Bratislava : VEDA. 117 s. ISBN 80-224-0454-3

RADA EURÓPY. 2018. Referenčný rámec kompetencií pre demokratickú kultúru. Kontext, koncepty, model. Zväzok 1. Štrasburg : Rada Európy. 85 s. ISBN 978-80-8118-211-2

RADA EURÓPY. 2019. Referenčný rámec kompetencií pre demokratickú kultúru. Deskriptory kompetencií pre demokratickú kultúru. Zväzok 2. Bratislava : Štátny pedagogický ústav. 59 s. ISBN 978-80-8118-211-2